Po sedmi letech strávených v západní Evropě se slovenská novinářka Denisa Vojtényiová vrací zpět domů, aby vyprávěla svůj příběh a příběh knihy And So I Dare: Seven Common People, Seven Uncommon Lives (2017), na které spolupracovala s italským fotografem Stefanem Tognonem. Pokusme se najít odpovědi na otázky, jestli jsou rozdíly mezi východní a západní Evropou stále velké, nebo zda máme západní Evropu stále pro něco obdivovat, anebo zda se inspirací pro „západ“ nestáváme právě my. Irské folkové písně hrají Alex and Caolan (of Mala Ruckus) a vychutnáme si i domácí štrůdl ? Video o knize.
Denisa je bývalá redaktorka Hospodárskych novín, několik let pracovala ve Slovenské televizi. Sedm let žila v Irsku, kde předtím studovala divadelní kritiku.
Stefano studoval astronomii v Padově a nyní pracuje jako e-commerce analytik. Digitální fotografii se začal věnovat hned po studiích. V jeho fotkách se snoubí klasická italská citlivost s moderním přístupem. V Dublinu, kde žil 15 let, měl několik výstav. Kromě And So I Dare publikoval i knihu Intervalli Musicali Nella Scala Temperata a 12 Note. Momentálně žije v Praze. (Zdroj: ČBDB.)
Vstupné na místě 150 Kč. V ceně vstupného je džbánek vína s přívlastkem.
O knize And So I Dare
Na svojej ceste po Európe (vrátane Slovenska) sa inšpirovali siedmimi skutočnými príbehmi ľudí s extrémnymi osudmi, ktorí by podľa bežných stereotypov mali žiť na periférii spoločnosti. Nežijú. Naopak, sú aktívni v politike, pracujú ako novinári, softvéroví developeri, právnici či dizajnéri. A to aj napriek tomu, že nevidia, majú výšku dieťaťa, sú exprostitútkami alebo trpia maniodepresiou.
And So I Dare chce vzdať hold nielen siedmim moderným samurajom a ich odvahe pri hľadaní miesta v dnešnej spoločnosti, ale aj najkrajšiemu a najrozmanitejšiemu kontinentu na svete – Európe. Kolíske západnej civilizácie a vzdelanosti, domovu mnohých národov a kultúr, ktorých unikátny charakter, tradície a zvyky je našou povinnosťou chrániť, rozvíjať a hlavne ubrániť pred agresívnou globalizáciou.
„Keď som pred siedmimi rokmi odchádzala zo Slovenska, ,malí ľudia‘ v supermarkete predo mnou utekali, poblednutí slepí ľudia väčšinou posedávali v obývačkách a ja som nemohla písať o niektorých témach, pretože boli ,nevhodné‘ pre našich čitateľov. Dnes majú tí istí ,malí ľudia‘ svoju vlastnú organizáciu, o slepých ľuďoch sa točia umelecké filmy a mne vyšiel príbeh o exprostitútke,“ hovorí bývalá novinárka. Svoje dôvody zapojiť sa do projektu vysvetľuje aj fotograf Stefano Tognon: „Príbehy sa mi zdali originálne, pretože mnohé témy v nich sú stále tabuizované alebo marginalizované. A keďže rád experimentujem, spojenie umeleckej konceptuálnej fotografie s reálnou žurnalistikou som považoval za výzvu.“ Ako ďalej dodáva, pripraviť sériu umeleckých fotiek na tému alkoholizmu alebo bipolárnej poruchy nebolo jednoduché. „Práve to ma však na projekte fascinovalo. Rovnako ako kultúrne rozdiely,“ opisuje začiatok slovensko-taliansko-írskej koprodukcie umelec z Padovy.
Foto: Tomáš Kučera.
